Moja predstava o svadobných šatách sa zrodila, keď som si bola v svadobnej požičovni poskúšať nejaké šatičky, aby som vedela, čo mi pristane a učarovali mi jedny nádherné… No keďže neboli na predaj, začala som uvažovať o tom že by som si dala ušiť svoje vlastné. Tiež som nechcela mať stres z toho, že požičané svadobné šaty zničím… Hlavné svadobné fotenie sme chceli mať až po svadbe, aby sme neboli v časovej tiesni počas svadobného dňa. A hlavne – chcela som, aby boli moje – nastálo 🙂 Preto všetko som sa rozhodla mať svoje svadobné šaty.
O svadobnom ateliéri Wedding Couture som sa dozvedela na svadobnej výstave v Inchebe, kde nás hneď po vstúpení do haly „odchytil“ pán v úžasnom obleku (myslím, že to bol Katkin manžel). Vyplnili sme dotazník a už to bolo 🙂
Prvé stretnutie bolo v lete 2016… asi 3 mesiace pred svadbou.
Privítali nás úžasní usmiati ľudia s malou pomocníčkou.
Salón bol veľmi útulný, nie strohý ako požičovne. Chlpatý luxusný koberec :-), figurína, na ktorej boli nádherné jedinečné šaty, veľké zrkadlo, prezentácia obleku v priamom prenose, občerstvenie… Pre niekoho maličkosti, no na mňa aj toto všetko zapôsobilo a cítila som sa veľmi dobre. Obidvaja sme sa cítili veľmi dobre (aj naše maminky, ktoré nám robili doprovod). Katkin manžel nám ukázal na mieru šitý oblek, vysvetlil nám z akých látok sa obleky šijú, aké detaily môžu byť na obleku… Katka nám zase poukazovala rozpracované šaty, materiály, dohodli sme sa na detailoch…
Bola som veľmi prekvapená, že už na prvej skúške boli moje super šaty takmer hotové, mohla som si ich vyskúšať a vidieť ako to v skutočnosti bude vyzerať. Upravili sme detaily a na ďalšej skúške som si už šaty niesla domov. Mamina bola poučená ako ma má do šiat obliecť, ako mi má vypnúť vlečku. Šaty mi sadli ako uliate. Korzet bol pevný, takže šaty si pekne držali tvar. Celé šaty boli potiahnuté jemnou francúzskou čipkou, boli príjemné a mäkké.
Vôbec neboli ťažké, aj keď sukňa vyzerala bohato. Boli skvelé, mali krásny čipkovaný lem, a tá vlečka… 🙂
Tešila som sa, že si ich nesiem domov. Znamenalo to, že čoskoro nastane deň D. Keďže aj na skúšky sme chodili (vtedy ešte s budúcim manželom) každý sám, takže aj po prevzatí šiat som ich pred jeho zrakom starostlivo chránila 😀 Odniesla som ich k rodičom a až do svadby viseli na garniži v mojej izbe. Som rada, že som si dala poradiť s dĺžkou šiat, nestúpala som si po nich… až kým nezačala svadobná zábava, kde mi po nich stúpali všetci ostatní 😀
Bolo príjemné mať celý deň oblečené také krásne šaty. Nemala som stres, aj keby sa nejako poškodili či roztrhli… no a čo, veď sú moje, žiadnu pokutu za to nebudem platiť. A po svadbe sme si dali ešte jedno svadobné fotenie. Bolo dosť zlé počasie, všade bolo mokro, v parku to nevyzeralo vábivo… neviem si predstaviť, že by som takto zašpinila šaty z požičovne 😀 no a takto a nič nestalo – oprala som ich vo vani a zase zavesila na dvere. Sú len moje 🙂 A keďže sú trochu neskladné (nič v zlom), tak môj úžasný manžel mi na Vianoce daroval krajčírsku figurínu, na ktorej ich mám teraz vystavené. Tá je v byte na chodbe a
vždy keď otvorím dvere nejakej návšteve alebo kuriérovi, vždy sa tak začudovane a zmätene pozerajú… už viem prečo, asi nie každý má doma vystavené svadobné šaty 😀
Všetci zo salónu boli stále ústretoví, usmiati a kreatívni a preto by som rada odporúčila služby Wedding Couture všetkým nevestám aj ženíchom.